.otázniky Antona Vydru: Predsavzatie
.anton Vydra
Zvláštne staré slovo: predsavzatie. Človek si niečo zaumieni, k niečomu sa zaviaže a nazve to predsavzatím. Lebo si práve pred seba niečo odkiaľsi zobral a postavil ako prekážku, ako úlohu, ako plán. Skrátka, je to také „to do“, niečo, čo ešte len treba vykonať a čo sa nemusí podariť, no z nejakého dôvodu to chce onen človek skúsiť.
Nezvyknem si dávať novoročné predsavzatia. Nemám to rád. To však neznamená, že si pred seba vôbec nekladiem prekážky, ktoré by som rád prekonal sám a bez pomoci iných. Len si ich pred seba nekladiem nevyhnutne s prvým úderom novoročného ohňostroja. Niežeby som v tom videl nejaké čudné pokrytectvo, nezazlievam nikomu, ak si v prvých minútach nového roka niečo zaumieni, že to a tamto bude počas tohto, a nejakým riadením osudu práve tohto roka jeho prvoradou úlohou. Prečo nie? Čas rozhodnúť sa prekonať v sebe čosi môže prísť hocikedy. Trebárs aj na Nový rok. Alebo aj v posledný deň roka starého. Alebo dokonca aj v horúcom lete. Kedykoľvek.
Prečítajte si aj: .otázniky antona vydru: Koniec Predsavzatia sú zrejme nanič, keď sú len gýčovitou ozdobou novoročných prianí, keď sú zle zvolené, alebo dokonca škodlivé. Predsavzatia, ktorými pred seba berieme a kladieme nesplniteľné úlohy alebo také, čo sú vysoko nad naše sily, sú takisto nanič. Nijaký skokan do výšky si predsa nedá predsavzatie supermansky prekonať nejakú výšku len preto, lebo sa mu to práve zachcelo. Jeho plán na prekonanie rekordu je realistický a adekvátny jeho silám a schopnostiam.
Existujú teda autentickí ľudia predsavzatí? Samozrejme. Sú to všetci tí, ktorí sa púšťajú do situácií, v ktorých budú musieť čeliť prekážkam, lebo sami v sebe uznali, priznali si silu dokázať to, čo si zaumienili. Jasné, to isté môže byť pre jedného iba „brnkačka“, zatiaľ čo pre druhého veľký problém. No nejdeme sa predsa sporiť o to, čo jeden dokáže hocikedy a druhý nikdy. Stáť pred svojou prekážkou znamená stáť pred doteraz pre mňa nezdolným, nech je to pre iných akékoľvek. Cieľom státia pred prekážkou totiž možno nie je ani tak tá nezdolateľná vec pred nami, ale prekonanie seba samého. A to nejde bez tréningov a cvičení.
Keby boli prekážky len ľahko zdolateľnými objektmi pred nami, načo by sme vôbec potrebovali predsavzatia? Skutočné predsavzatie vykonať to alebo tamto znamená postaviť sa pred neľahkú úlohu a to veru nie je nič také, čo by sa dalo spájať s novoročnými prípitkami a oslavami a bujarým smiechom a lacným šumivým vínom. Zobrať si niečo pred seba a spraviť z toho plán je náročná situácia, v ktorej sa práve ktosi rozhoduje pre činy, čo v ňom zmenia všetko, lebo zmenia jeho.
Vie už, že sa rozhodol, vie, že stojí ako bežec na štartovacej čiare, vie, že nezaznie nijaký výstrel z pištole, ale že to bude on sám, kto si vyberie práve tento okamih a dá do pohybu niečo, čo sa môže skončiť všelijako, vie, že ho iní azda vôbec nebudú chápať, vie, že nič z toho sa už nebude dať vziať späť a hodiť za hlavu, lebo to už predsa raz vzal a položil pred seba. Ak to zvládne, porastie. Ak neuspeje, rozpúta sa v ňom druhý boj: rezignácia alebo nový pokus?
Autentické predsavzatia neohlasuje rachot petárd. Autentické predsavzatia prichádzajú s odvahou rozumne prekonávať seba samého. Kedykoľvek!